Informačná bublina v online prostredí vzniká nenápadne. Človek má pocit, že má prehľad, že „vie, ako veci sú“, že väčšina ľudí zmýšľa rovnako ako on. Vidí príspevky, komentáre, názory, ktoré ho v tom utvrdzujú. Problém je v tom, že tento pocit často nevychádza z reality, ale z úzkeho výberu informácií, ktorý mu neustále zobrazuje algoritmus sociálnej siete. To, čo sa javí ako všeobecná pravda, je v skutočnosti len odraz malej uzavretej skupiny. To môže spôsobiť aj prehlbovanie pocitov, že človek má vo svojom názore pravdu. Udržiava ho v nej algoritmus, pretože ak chce sociálna sieť, aby neodišiel a udržal svoju pozornosť, dáva mu len také príspevky, ktoré súhlasia s jeho názorom, alebo príspevky priateľov, ktorí reagujú na podobné príspevky a témy. Ich viralita a dosahy činnosti tak vidíte v podstate len vtedy, ak sa zhodujú ďalšie algoritmy.
Ako sa človek ocitne v informačnej bubline?
Informačná bublina sa nezačne tým, že by niekto vedome odmietal iné názory. Začne sa úplne bežne. Systém si začne pamätať, čo sa používateľovi páči, koho sleduje, s kým súhlasí. Algoritmy sociálnych sietí si tieto voľby všimnú a začnú mu zobrazovať podobný obsah. Príspevky, ktoré potvrdzujú jeho pohľad, pribúdajú. Tie, ktoré by ho mohli spochybniť, sa postupne strácajú.
Výsledok je jednoduchý: človek má pocit, že „všetci okolo“ vidia svet rovnako. Ak sa objaví iný názor, pôsobí rušivo, agresívne alebo „nepochopiteľne“. Nie preto, že by bol nepravdivý, ale preto, že sa s ním dlhý čas nestretol. alebo je v prísnom protiklade vlastného presvedčenia a komentáre sú toho dôkazom. Lenže opäť ide o prácu algoritmov. Tie dokážu vyhodnotiť, že sa v takomto príspevku s protinázorom objavujú zhody v správaní používateľa a ďalších. Systém sociálnej siete nemusí vidieť obsah a jeho pravdivosť. Vidí tému a následnú vysokú úspešnosť toho, že niekto bude komentovať a ostatní budú reagovať tiež.
Stručný a laicky azda pochopiteľný príklad
Pohľad ľudí: politická téma, hádky ľudí, zastávanie sa jedného alebo druhého názoru, živá a útočná diskusia. Občas sa ale príspevok zobrazí aj niekomu novému, ak sa objaví nové prepojenie, alebo kľúčové slovo.
Videli sme to napríklad pri oznámení rakoviny Doroty Nvotovej, keď sa príspevok mohol dostať k (1 / bublina A, followeri + tí čo reagujú bežne) ľuďom v rámci jej sledovateľov. Zároveň k (2 / kľúčové slovo) ľuďom, ktorí sa istý čas venujú rakovine a liečbe, hoci nemajú záujem o politiku a neodoberali Dorotu Nvotovú. Zároveň sa príspevok začal zobrazovať (3 / bublina B) ľuďom s nenávistnými náladami. Veľmi rýchlo následne aj takým (4 / bublina B + pokus o rozšírenie dosahu cez viralitu), ktorých priatelia a verní spoluzástancovia názorov už pred nimi stihli komentovať príspevok o rakovine posmešne. Prípadne šablónovito v znení „sice vas neznasam, ale prajem skore udzravenie“. Vzájomné názory a podporné lajky k jednotlivým názorom, ako aj kliknutia na profily daných ľudí napovedali, aké názory ľudia zastávajú a čo majú spoločné.
Pohľad algoritmov (voľný náhľad): živá téma. Niečo, čo mobilizuje a zdržuje ľudí. Reagujú navzájom, sociálna sieť zbiera ďalšie množstvo dát a priláka ďalších z táborov ľudí, ktorí majú nejaké názorové, tematické či personálne napojenie na ľudí v diskusii. Výborný spôsob, ako ľudí udržať. Zobrazujme im viac týchto prepojení. Rovnaká téma sa už rieši na stránke bulvárneho denníka, pritiahnime príspevok tohto denníka, aby sa zobrazoval komentujúcemu #45961132711. Určite bude rovnakú informáciu tu tiež lajkovať a komentovať. Super. Komentuje. Držali sme ho na niekoľko minút, zobrazili niekoľko reklám. Máme to!
Prečo vzniká pocit, že „všetci so mnou súhlasia“
Typickým príkladom je každodenná téma, ktorá sa v bubline opakuje. Niekto napríklad vidí na Facebooku množstvo príspevkov kritizujúcich samoobslužné pokladne. Komentáre sú rozzúrené, ľudia si pritakávajú, zdieľajú rovnaké príbehy. Vzniká dojem, že ide o všeobecný názor celej spoločnosti, alebo veľkej väčšiny. Algoritmy pritom spôsobia, že profil človeka s agresívnym prístupom k samoobslužným pokladniam v potravinách sa bude značne prekrývať s profilom ľudí, ktorí môžu odmietať oficiálne nariadenia a vyjadrenia, majú zhodný, alebo podobný politický názor, sú ľahko ovplyvniteľní, prípadne sa zhodujú s presvedčeniami, akými boli napríklad ovládania mysle pomocou 5G vysielačov, alebo verili téme mikročipov vo vakcínach.
Keď potom takýto človek príde do reálneho sveta, napríklad do supermarketu, je presvedčený, že „nie je jediný a že je ich viac“. Ak sa stretne s iným postojom, vníma ho ako výnimku, provokáciu alebo dôkaz, že „ľudia sú ovplyvnení“. Niektorí odmietajú prijať, že mimo jeho informačnej bubliny existujú úplne iné názory, ktoré sú rovnako početné a svoj názor môžu presadzovať.
Zlosť, politika a pocit podpory
Informačné bubliny výrazne ovplyvňujú aj nálady v spoločnosti. Ak človek denne vidí nahnevaný obsah, kritiku, výsmech alebo urážky, začne mať pocit, že hnev je normálny stav. Algoritmus mu ukazuje to, na čo reaguje, a hnev patrí medzi najsilnejšie emócie. Sociálna sieť zámerne nezobrazí viac šťastného obsahu, neutrálne témy, pokojné príspevky, či pekné fotografie, ak vás síce potečia na duchu, ale neprinútili vás komentovať, lajkovať, alebo zdieľať. Sociálna sieť by nemala zmysel. Ak pri ňom nereagujete tak, ako reagujete pri zlosti a provokáciách, bude takých zobrazovať menej. Ak sa necháte vyprovokovať pri zlostných a nenávistných príspevkoch a túto záruku systému algoritmov prinesie konkrétna téma – ste v informačnej bubline.
V politike je tento efekt ešte silnejší. Menší politici alebo verejné osoby môžu žiť v presvedčení, že majú obrovskú podporu, pretože vidia lajky, súhlasné komentáre a pozitívne reakcie od svojej komunity. Ak ste sa čudovali, akoje možné, že do parlamentu vstupujú aj drobné strany bez akejkoľvek šance, dôvodom sú peniaze, ale často zároveň vplyv ich vlastnej informačnej bubliny, ktorá má pocit mimoriadnej podpory a vidia (neviditeľné) masy ľudí, ktoré by mohli šancu zhmotniť. Nevidia však ticho väčšiny, ktorá ich nesleduje, nereaguje alebo má úplne iný názor. Informačná bublina tak vytvára ilúziu väčšej podpory, než aká v skutočnosti existuje.
Prečo je informačná bublina vážny problém
Najväčšie riziko informačnej bubliny nie je v tom, že by človek mal názor. Problém je v tom, že prestane vidieť realitu ako pestrú a zložitú. Svet sa mu zjednoduší na „my a oni“, „pravda (tá moja) a klamstvo (všetkých ostatných)“, „rozumní a hlúpi“. To vedie k nepochopeniu, konfliktom a neschopnosti viesť normálnu diskusiu.
Aj preto dokážu silnú podporu a lajky získať nepochopiteľné teórie, bludy, nelogické tvrdenia a absurdné výskumy ak sú podporené silnou informačnou bublinou. Môžu popierať odbornosť a vzdelanosť, no sila informačnej bubliny má kolektívnu silu. Jej hlučnosť a čísla lajkov potom menia úsudok tých, ktorí nemusia byť plne rozhodnutí čomu presne veriť. Bludy o plochej Zemi tak nie sú len bludy, ale aj dôvod ostrých krčmových hádok tých, ktorí tomu dali šancu.
Informačná bublina oslabuje schopnosť pochybovať, učiť sa a meniť názor. Človek má pocit istoty, ale tá istota stojí na veľmi úzkom základe. Keď sa potom stretne s realitou, ktorá je iná, reaguje hnevom, výsmechom alebo odmietaním.
V konečnom dôsledku informačné bubliny nerozdeľujú len spoločnosť, ale aj jednotlivcov od reality. Nejde o to mať „správny“ názor, ale o to vidieť, že existuje viac pohľadov než len ten, ktorý nám algoritmus neustále potvrdzuje.
Pomohli sme vám? Pomôžete vy nám?
V prípade záujmu o pomoc z vašej strany smerom k nám nám postačí naozaj málo. Mimo zdieľanie našich článkov nám pomáha ľubovoľný príspevok na "kávu" a chod stránok na nasledovné údaje:Číslo účtu: SK84 8330 0000 0026 0029 5817
Dôležitý je variabilný symbol: 8188900864
Príspevok na "kávu" (v kaviarni pokojne v cene zaokrúhlene na 1 EURO) je v skutočnosti príspevok na chod stránok u webhostingovej spoločnosti. Ďakujeme za Vašu pomoc. Viac o podpore portálu nájdete v tomto článku.
